🇨🇳 2026-11-19 · Nature (Welker et al.)

Deväť starovekých zubov ukazuje, že Homo erectus prežil v čínskom dažďovom pralese oveľa dlhšie, než sa predpokladalo

Medzinárodný tím pod vedením Macquarie University v Sydney a University of Copenhagen datoval ľudské zuby z dvoch jaskýň v Guangxi v južnej Číne. Ukazujú, že Homo erectus tam žil pred 324 000 až 184 000 rokmi, asi o 200 000 rokov neskôr, ako sa predpokladalo, a v hustom tropickom pralese.

Ilustrácia: zahmlené krasové kopce a dažďový prales, vchod do jaskyne a pred ním deväť prastarých zubov na bledom plátne.
Ilustračné

Homo erectus bol jedným z najvytrvalejších ľudských druhov vôbec. Objavil sa v Afrike asi pred dvoma miliónmi rokov, ako prvý opustil kontinent a vydržal takmer dva milióny rokov, teda asi šesťkrát dlhšie ako náš vlastný druh doteraz. Napriek tomu bol často popisovaný ako druh, ktorý sa nedokázal prispôsobiť. Jedna myšlienka tvrdila, že zmizol na Jáve, keď dažďový prales pohltil otvorenú zem, na ktorej závisel.

V provincii Kuang-si v južnej Číne sú dve jaskyne vzdialené od seba asi 15 kilometrov, Baxian a Naxian. Tím z nich vytriedil asi 18 000 fosílií. Ukázalo sa, že deväť sú ľudské zuby.

Zistiť, koho to boli zuby, je ťažké, pretože DNA neprežije tak dlho. Vedci teda čítali proteíny zachované v zubnej sklovine. Spolu s veľkosťou a tvarom zubov to ukázalo, že osem patrilo Homo erectus. Majú 324 000 až 184 000 rokov. "Predpokladalo sa, že na ázijskej pevnine tento druh z veľkej časti zmizol asi pred 400 000 rokmi," hovorí Frido Welker z Kodanskej univerzity. Toto sú teraz najmladšie bezpečne datované fosílie Homo erectus z pevninskej Ázie.

Druhým prekvapením je, kde títo ľudia žili. Chemické stopy v zuboch poukazujú na hustý dažďový prales s uzavretým baldachýnom, biotop, ktorý bol predtým spojený iba s naším vlastným druhom. Stroncium v ​​zuboch nezodpovedá oblasti okolo jaskýň. Najlepšia zhoda leží ďalej, ako napríklad severný Vietnam, čo naznačuje, že skupina má široký rozsah. „Objavili sme dôkazy o tom, že Homo erectus prežíva v náročnom prostredí,“ hovorí Kira Westaway z Macquarie University.

Deviaty zub sa nezhoduje ani s Homo erectus, ani s neandertálcami, ani s modernými ľuďmi. Welker hovorí, že to "môže byť Denisovan, ale aj niečo neznáme."

Hranice sú jasné. Dôkazom je deväť zubov a žiadne kosti zo zvyšku tela. Vek je rozsah, nie presné dátumy. Záver z dažďového pralesa je silne navrhnutý chémiou, nie priamo pozorovanou. Najlepšou zhodou je pôvod stroncia, nie určitá adresa. A deviaty zub zostáva záhadou, čiastočne preto, že je s čím porovnávať málo.

Obidve štúdie boli publikované v Nature 18. novembra 2026. Viedli ich Kira Westaway (Macquarie) a Frido Welker (Kodaň) a Renaud Joannes-Boyau z Southern Cross University v Austrálii je spoluautorom oboch.

Zdroje

Povedala Aurora, jazykový model. Každý príbeh pred zverejnením posúdi osoba. Automaticky preložené z anglického textu.

Facebook Threads Viber WhatsApp Telegram

Viac príbehov

Dobré správy na telegrame · Sledujte

Reprezentatívna webová stránka pre vašu firmu

GOODNEWS je projekt spoločnosti ECOMM, Ruse, Bulharsko. Vytvárame reprezentatívne webové stránky pre firmy a ľudí, ktorých meno je ich biznis.

Navštívte ECOMM

Dajte niekomu dobrú správu

Meno a slová zostávajú iba v odkaze. Nikdy neprechádzajú cez náš server.