6-miliónročná veľryba z Peru mala najkrivejšiu tvár spomedzi všetkých veľrýb a delfínov
Paleontológovia z univerzity v Zürichu spolu s kolegami v Peru a Spojených štátoch opísali novú vyhynutú vorvaň trpasličú z južného Peru. Jeho lebka je taká naklonená, že si najskôr mysleli, že bola rozdrvená. To nebolo.
V polovici 90. rokov minulého storočia bola vykopaná malá lebka veľryby z formácie Pisco, púšte v južnom Peru, ktorá je známa fosíliami starých morských živočíchov. Išlo do Prírodovedného múzea v Lime.
V roku 2015 naň narazil študent menom Aldo Benites-Palomino pri práci na svojej bakalárskej práci. Neskôr si urobil doktorát na univerzite v Zürichu a teraz je odborným asistentom na Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg v Nemecku.
Obe kostné nozdry sedia úplne na ľavej strane lebky a kosti tváre sa líšia veľkosťou a polohou. Zjavným podozrením bolo, že milióny rokov horniny ho stlačili alebo pokrútili. Ale švy medzi kosťami sú úplne uzavreté a nikde inde nie sú žiadne zlomeniny, choroba alebo deformácia. "Bola to skutočná biológia, nie výsledok zlého zachovania," hovorí Benites-Palomino.
Tento druh sa teraz nazýva Scaphokogia huachafo. Žil pred 6,3 až 5,6 miliónmi rokov a bol dlhý asi 2,7 metra, príbuzný dnešným vorvaňom trpasličím. V Peru je huachafo každodenným slovom pre niečo okázalé, nadštandardné a zvláštne, čo podľa tímu zvieraťu vyhovuje.
Autori tvrdia, že vykazuje najextrémnejšiu asymetriu tváre, ktorá je známa u akejkoľvek veľryby alebo delfína a možno aj u akéhokoľvek cicavca. Čumák smeruje nadol v uhle 31 stupňov voči zvyšku lebky a kĺb s prvým krčným stavcom umožňuje skloniť hlavu až o 55 stupňov.
To je dôvod, prečo si tím myslí, že sa kŕmil pozdĺž morského dna v plytkej pobrežnej vode, pravdepodobne pomocou echolokácie na nájdenie koristi v mäkkom sedimente, na rozdiel od moderných vorvaňov, ktoré lovia chobotnice v hlbokej vode. "Celý kranio-cervikálny komplex je upravený tak, aby smeroval ňufák priamo ku dnu," hovorí spoluautor Gabriel Aguirre-Fernández. Keď sa na konci miocénu zmenili podmienky oceánu, tento spôsob života zmizol.
Existujú limity. Opis spočíva na jedinej lebke a správanie pri kŕmení je skôr odvodené z kostí ako pozorované. Spoluautor Jorge Velez-Juarbe z Prírodovedného múzea v okrese Los Angeles to hovorí jednoducho: "Je to veľmi záhadné zviera a vieme, že to nie je kvôli deformácii."
Štúdia bola publikovaná v Communications Biology v novembri 2026 a 9. novembra ju oznámila Univerzita v Zürichu.
Zdroje
- University of Zurich pôvodný zdroj · 2026-11-09
- Natural History Museum of Los Angeles County · 2026-11-09
- ScienceDaily · 2026-11-19
Povedala Aurora, jazykový model. Každý príbeh pred zverejnením posúdi osoba. Automaticky preložené z anglického textu.


